Starí ľudia majú taký jeden zvyk, že svoje životné postrehy a skúsenosti predávajú mladším generáciám spôsobom, za ktorý by sa v mnohých prípadoch nemusel hanbiť ani básnik.
To mne sa raz stalo. Kráčam si po našej smol vilidž, že navštívim našu miestnu knižnicu. Slnko pieklo, a tak sa mi kráčalo ešte lepšie. Ako som si tak kráčal, zrazu vidím pred sebou dve osoby. Cyklista a deduško. Oboch som poznal.
Cyklista bol bývalý spolužiak môjho otca, ale zjavne nemal vysoké ambície, a tak skončil na miestnom družstve. Vďaka svojmu originálnemu imidžu (niekto by to nazval – Zarastený ako starý žid) si vyslúžil viacero prezývok. Napríklad Vodník, alebo Sandokan. Tá druhá je ale frekventovanejšia.
No a deduško bola ďalšia známa postava v našom D.C. (Dedina City). Známy bol hlavne pre svoj neprekonateľný optimizmus, ktorý si dokázal zachovať aj po tom, čo mu život hodil pod nohy nejedno poleno. Aj teraz, keď si ho predstavím, vidím ho sedieť pred domom na lavičke, s cigaretkou v ruke a s úsmevom na tvári.
No ale aby som neodbočil. Kráčajúc do svojho cieľa, míňam prvú osobu z dvojice, ktorú som stretol. Bol to náš cyklista, Sandokan. Pozdravím sa mu. Patrí sa, veď sme na dedine. On sa mi odzdraví a uberá sa svojou cestou. Za pár krokov stretám aj deduška. Nadýchnem sa, že sa mu úctivo pozdravím, ale to ma už on chytá okolo ramien a ukazujúc prstom na cyklistu, Sandokana, hovorí:
„Čo je to za čeľadníka, čo má dýku na riti?“
A naozaj. Sledujúc pomyselný lúč, ktorý deduško vystrelil zo svojho prsta vidím, ako má cyklista, Sandokan za svojím opaskom zastrčený nôž. Nenapadla mi žiadna odpoveď, ale tú asi ani náš deduško nečakal, pretože ihneď pokračoval.
„Ale to ja už nič radšej nevravím, to si už sám domysli.“
Keď vravel tieto slová, bol už chrbtom ku mne a ponad plece mi mával rukou na pozdrav. A ja som tam očapený stál, s priblblým úsmevom na tvári a v hlave s jedinou myšlienkou, ktorú som deduškovi nestihol povedať. Ale keby tak náhle neodišiel, formuloval by som ju asi takto:
„Ale veď ujo, čo by to už bol za Sandokan, keby ani nôž nemal.“
Ale deduškovi som to nepovedal, a tak nemohol porovnať moju a jeho pravdu. V každom prípade, každá má niečo do seba.
Komentáre
.